Vypněte prosím blokování reklamy (reklamu už neblokuji), děkujeme.
Video návod zde: https://www.youtube.com/watch?v=GJScSjPyMb4
|
|
Úvod
|
|
|
Teoretická časť |
|
1
|
Medziľudská komunikácia, sluch a jeho vývoj
|
|
2
|
Porucha sluchu
|
|
2.1
|
Rozdelenie porúch sluchu
|
|
2.1.1
|
Opis porúch sluchu podľa miesta poškodenia
|
|
2.1.1.1
|
Prevodová porucha sluchu
|
|
2.1.1.2
|
Senzorineurálna porucha sluchu
|
|
2.1.1.3
|
Zmiešaná porucha sluchu
|
|
2.1.1.4
|
Neurálna porucha sluchu
|
|
2.1.2
|
Poruchy sluchu podľa iného delenia
|
|
2.1.2.1
|
Progresívna porucha sluchu
|
|
2.1.2.2
|
Kolísajúca porucha sluchu
|
|
2.1.2.3
|
Centrálna porucha sluchu
|
|
2.1.2.4
|
Sluchová neuropatia
|
|
3
|
Kochleárny implantát
|
|
3.1
|
Stručná história
|
|
3.2
|
Technické údaje
|
|
3.2.1
|
Vnútorná časť
|
|
3.2.2
|
Vonkajšia časť
|
|
3.3
|
Priebeh operácie
|
|
3.3.1
|
Pred operáciou
|
|
3.3.2
|
Operácia
|
|
3.3.3
|
Rehabilitácia
|
|
|
Empirická časť
|
|
4.1
|
Prieskumná vzorka, metodika a realizácia prieskumu
|
|
4.2
|
Výsledky
|
|
4.3
|
Interpretácia výsledkov
|
|
4.4
|
Splnenie cieľov prieskumu
|
|
|
Záver
|
"V úplnej tme a tichu, ktoré ma oddeľujú od sveta, mi zo všetkého najviac chýba priateľský zvuk ľudského hlasu. Slepota oddeľuje človeka od vecí – hluchota od ľudí."
Myšlienka Helen Kellerovej, prvého hluchoslepého človeka, ktorý vyštudoval univerzitu, sú prosté, no výstižné. Po otázke: "Je horšie nevidieť či nepočuť?" mnohí odvetia "Nevidieť." Nie vždy si ale uvedomujú pravý význam otázky či daného postihnutia. Nevidiaci človek je odtrhnutý od vecí, no stále má oporu v ľuďoch, s ktorými komunikuje. Nepočujúci však túto možnosť nemá. Toto postihnutie je bežným človekom hodnotené ako menej závažné, no neuvedomuje si, že schopnosť, ktorú má on i nevidiaci – počuť, a teda komunikovať – je u nepočujúcich obmedzená, ak vôbec nejaká je. Medzi počujúcimi prevláda názor, že s nepočujúcim sa dorozumie či už gestami alebo písaním. To ale často nefunguje. Nemožnosť komunikovať s okolím je pre nepočujúceho ťaživá, ba niekedy stresujúca, a to zvlášť u ľudí so získanou poruchou sluchu, ktorí spoznali jeho význam na vlastnej koži.
Cieľom práce bolo zistiť hlavné dopady sluchového postihnutia a následnej kochleárnej implantácie.
Táto práca sa skladá z teoretickej časti a empirickej časti. V teoretickej časti sú zhrnuté najdôležitejšie informácie z obdobia, keď sa u človeka vyvíja sluch a dopady jeho poruchy. Sú tu rozobrané niektoré poruchy sluchu, základné informácie o kochleárnom implantáte (KI) a o priebehu operácie a pooperačného programu.
Empirická časť obsahuje dotazník zaoberajúci sa dopadmi získanej poruchy sluchu a následnej kochleárnej implantácie a kazuistiku.
Pri písaní práce som vychádzal zo slovenskej i českej literatúry, internetových zdrojov a taktiež z vlastnej skúsenosti.
Vzhľadom na rozsiahlosť témy nejestvuje k nej dostatok odbornej literatúry.
1 Medziľudská komunikácia, sluch a jeho vývoj
Pojem ,komunikácia‘ pochádzajúci z latinčiny a znamená "robiť niečo spoločným", "deliť sa", "zverovať sa". Je základom spoločenského styku, pretože v každej situácii si odovzdávame informácie, ktoré nám pomáhajú orientovať sa v životnom prostredí či uľahčujú orientáciu v sociálnej interakcii. V ústnej komunikácií je nezastupiteľnou funkciou sluch.
Sluch je jeden z piatich zmyslov, je to schopnosť vnímať zvuky. Začína sa rozvíjať už v prenatálnom období a po narodení dieťaťa sa významne podieľa na rozvoji sociálnej interakcie, reči a myslenia. Vnímanie sluchom sa naďalej rozvíja a významne prispieva k rozvoju reči. Sluch nadobúda dôležitý význam pri rozvoji:
- vnímania figúr a pozadia (vyčleňovanie dôležitých zvukov zo zmesi iných);
Dieťa so sluchovým postihnutím sa v prvých mesiacoch po narodení nijako neodlišuje od ostatných detí – počujúcich, pretože v prvých mesiacoch po narodení sú pre ne dôležité hlavne vnemy zrakové, hmatové (a polohové). V predrečovom období nepočujúce dieťa tiež džavoce ako ostatné deti, je to jeho "vrodená schopnosť", prirodzená súčasť vývinu. Časom však tieto prejavy džavotu postupne začnú ustupovať, pretože dieťaťu chýba spätná väzba. Dieťa sa tak neotáča za zvukom, za hlasom, prestáva reagovať na zvukové podnety, nevyvíja sa uňho spontánna reč. Je na blízkom okolí dieťaťa, aby si všimli tento "nedostatok". Väčšinou sa tak ale stáva až po veľmi dlhej dobe (6-8 mesiacoch).
Postupne začne vznikať problém pri psychickom vývine dieťaťa - dieťa sa v rôznych situáciách spoločenskej interakcie nespráva tak, ako by sa od neho očakávalo (ako by sa očakávalo od počujúceho dieťaťa), dochádza k istej komunikačnej bariére – matka nie je schopná porozumieť prejavom svojho dieťaťa a dieťa nie je schopné vhodne reagovať. Pre dieťa je dôležité sledovať mimické prejavy matky, rôzne výrazy, grimasy a jej gestikuláciu a pozorovať ju z väčšej vzdialenosti. Až dieťa pochopí, že aj výraz tváre má nejaký význam, začne sa zameriavať na čítanie z pier (odzeranie). Musí pritom však prerušiť hru či inú činnosť, ktorej sa práve venuje a plne sa sústrediť na tvár, pričom mu môžu uniknúť dôležité pohyby rukou a zmeny v okolí. Z toho dôvodu mnohé veci nepochopí alebo ich interpretuje nesprávne. Vznikajú tak situácie, z ktorých má dieťa v hlave zmätok a to spôsobuje jeho emocionálne zaostávanie, chýbajúci pocit sebaistoty, bezpečia. Má sklon k afektovaným reakciám.
U detí so sluchovým postihnutím sa tak objavuje tzv. podnetová deprivácia, ktorá vyúsťuje do nezáujmu dieťaťa o rôzne podnety, hlavne také, pri ktorých je potrebné využitie sluchu, či už ide o rôzne druhy hračiek alebo komunikáciu s ľuďmi. Dôvodom/príčinou vzniku podnetovej deprivácie nemusí byť len zvukové postihnutie dieťaťa, ale aj postoj rodičov, ktorí o dieťa strácajú záujem, prestávajú sa mu venovať, neposkytujú/nezabezpečujú mu dostatočné množstvo podnetov pre jeho rozvoj. Dôvodom takejto situácie môže myť nevedomosť rodičov, ktorí nevedia, ako majú postupovať pri výchove takto postihnutého dieťaťa, rozvoju ktorých jeho schopností sa venovať a ako ich rozvíjať.
Z toho vyplýva, že porucha sluchu, či funkčná alebo organická*, spôsobuje problémy už pri rozvoji dieťaťa a jeho správnom vývine reči, pri vývoji schopnosti orientovať sa v priestore, pri osvojovaní si školských zručností (čítanie, písanie) a môže spôsobiť i špecifické poruchy učenia.
U dospelých a detí, ktoré prišli o sluch, ale počas detstva si osvojili jazyk a reč, hovoríme o získanej (postlingválnej) poruche sluchu. Spôsobiť ju môže nákaza, trauma či vedľajšie účinky liekov. Vo väčšine prípadov ide o postupnú stratu sluchu, najčastejšie zistenú rodinou a priateľmi dlho predtým, než si niečo všimne postihnutý. Po jej zistení nasleduje liečba zahrňujúca kompenzáciu naslúchadlami, dotyčný sa začína učiť čítať z pier (odzerať). U týchto ľudí vzniká neschopnosť komunikovať s rodinou a okolím, čo môže vyústiť v samotu či depresie.
Porucha sluchu je jedným z prejavov chorôb ucha. Ide o poškodenie jednej či viacerých častí ucha, ktoré sťažuje alebo znemožňuje prevod či príjem zvukových informácií.
Z genetického hľadiska sa príčiny poruchy sluchu delia na 3 kategórie:
Ako uvádza Kabátová (2007), poruchy sluchu sa rozdeľujú podľa rôznych kritérií:
· podľa miesta poškodenia (prevodové, senzorineurálne/percepčné, kombinované/zmiešané a centrálne poruchy sluchu);
· podľa stupňa poruchy sluchu (ľahké, stredne ťažké, ťažké, hluchota);
· podľa obdobia vzniku (vrodené, získané);
· podľa etiológie (vrodené, získané);
· podľa priebehu (akútne, chronické);
· podľa toho, či je poškodený jeden alebo obidva sluchové orgány (jednostranné, obojstranné).
2.1.1 Opis porúch sluchu podľa miesta poškodenia
2.1.1.1 Prevodová porucha sluchu – znamená poškodenie vonkajšieho alebo stredného ucha, a teda zvuk nie je správne prevádzaný do ucha vnútorného.
Príčiny: zápaly ucha spôsobujúce tvorbu tekutín alebo hnisu v strednom uchu, pri prítomnosti inej tekutiny v uchu – krvi (po úraze), likvoru (po fraktúre spánkovej kosti, pretrhnutá blanka bubienka, prekážka vo vonkajšom zvukovode (ušný maz, cudzie teleso, nádor), prerušenie reťaze zvukových kostičiek (zápalom, úrazom), podtlak v strednom uchu.
Ovplyvnenie počutia: postihnutá osoba počuje zvuky tichšie, horšie počuje hlboké tóny.
2.1.1.2 Senzorineurálna (percepčná) porucha sluchu – znamená poškodenie v percepčnom systéme alebo v sluchovej dráhe. Na základe miesta poškodenia vnútorného ucha a prítomnosti recruiment fenoménu* jestvujú 2 typy tejto poruchy sluchu:
· kochleárna porucha sluchu (spôsobená poškodením vláskových buniek v kochley);
· retrokochleárna porucha sluchu (poškodenie sluchového nervu).
Príčiny: infekcie z prenatálneho obdobia, nedostatok kyslíka počas pôrodu, vedľajšie účinky niektorých liekov, vysoké horúčky, genetické faktory.
Ovplyvnenie počutia: porucha sluchu je trvalá a môže sa naďalej zhoršovať. Postihnutá osoba počuje zvuky tichšie, sú nejasné. Môže mať problém pri rozoznávaní jednotlivých zvukov, čoho výsledkom je ťažké porozumenie ľudskej reči.
Liečba poruchy: Nie je – táto porucha sluchu je zväča permanentná, pretože kochlea alebo sluchový nerv sú poškodené, poprípade nikdy nenarástli správne.
2.1.1.3 Zmiešaná porucha sluchu – kombinácia senzoroneurálnej a prevodovej poruchy sluchu.
Príčiny: poškodenie (úrazom, nádorom) alebo absencia sluchového nervu.
Kompenzácia: Kochleárny implantát nepomôže. Riešením môže byť kmeňový implantát – elektródy sú vkladané do blízkosti sluchových jadier v mozgovom kmeni.
2.1.2.1 Progresívna porucha sluchu – znamená, že sluch sa bude i naďalej zhoršovať.
Príčiny: genetika (väčšinou je zdedená), choroba (meningitída), lieky, hluk, problémy v strednom uchu.
Ovplyvnenie počutia: postihnutý sa častejšie pýta "Čo?", nereaguje na zvuky, na ktoré predtým reagoval, zvyšuje hlasitosť na TV alebo rádiu, nevôľa nosiť načúvací prístroj, aj keď ho predtým nosil bez problémov, problémy s rovnováhou, problémy v škole, práci.
Liečba: Podľa zistení z vyšetrenia u audiológa.
2.1.2.2 Kolísajúca porucha sluchu – znamená, že porucha sa môže meniť (k lepšiemu alebo horšiemu).
Príčiny: problémy vonkajšieho a stredného ucha (zápal, ušný maz), choroby (Menierova choroba, choroba autoimunity vnútorného ucha, meningitída), sluchová neuropatia. Problémy môže tiež zapríčiniť zväčšený vestibulárny akvadukt a hlasité zvuky.
Liečba: Podľa zistení z vyšetrenia u audiológa.
2.1.2.3 Centrálna porucha sluchu[1] – znamená, že postihnutý sa správa ako nepočujúci napriek správnemu fungovaniu ucha. Mozog nedokáže správne interpretovať zvukové signály a toto sa prejavuje ako porucha sluchu.
Ovplyvnenie počutia: postihnutý má problém určiť smer prichádzajúceho zvuku, rozoznať rozdiel medzi zvukmi a podobne znejúcimi slovami, porozumieť hovoreným inštrukciám, pokiaľ nie sú podané veľmi jednoducho alebo je na pozadí hluk.
Liečba: Dieťaťu môže pomôcť logopéd a špeciálny pedagóg zaoberajúci sa problémami jazyka a poruchami učenia.
2.1.2.4 Sluchová neuropatia (auditívna dyssychrónia) – znamená, že informácia o zvukovom stimule odchádzajúca z kochley, ktorá nie je poškodená a riadne prijíma zvukové signály, je zmätočná (postihnutý počuje, no zvuky vníma skreslene).
Príčiny: doteraz nie je známa presná príčina poruchy, zväčša sa objavuje spolu s inou poruchou (inými druhmi neuropatie ovplyvňujúce koordináciu aktivít – písanie, beh, rozprávanie). Môže byť geneticky zdedená alebo zapríčinená traumou alebo chorobou. Sú známe len niektoré: pôrodné problémy alebo predčasný pôrod s nedostatočným množstvom kyslíka privedeného do mozgu dieťaťa, hyperbilirubinémia vyžadujúca transfúziu krvi spojená so žltačkou v (počas) novorodeneckom období, infekčné choroby (mumps), imunitné poruchy, genetika, neurologické poruchy.
Ovplyvnenie počutia: postihnutý má pocit, že niekedy počuje a inokedy nie, môže počuť v tichom prostredí a nereagovať na hlasné zvuky. Ide o veľmi mätúci typ poruchy. Môže kolísať od miernej po veľmi ťažkú (je nepredvídateľná), porozumenie reči je horšie ako porozumenie dokazujúce vyšetrenia.
Liečba: vhodný typ liečby nie je známy, vie sa však, že pacient so sluchovou neuropatiou bude potrebovať iný druh pomoci než pacienti s inými poruchami sluchu.
Predtým, než začneme hovoriť o kochleárnom implantáte, definujeme si niektoré pojmy.
zvuk – vibrácia, prenáša sa prostredníctvom častíc vo vzduchu, ktoré rozvibruje
sluch – schopnosť počuť,považovaný za najdôležitejší z piatich zmyslov, využívaný je neustále, nezávisle od toho, či bdieme alebo spíme
hluchota – ťažkosť alebo neschopnosť prijať zvukú informáciu kvôli čiastočnej alebo úplnej strate sluchu
Kochleárny implantát je druh ušného implantátu – implantačný aparát, ktorého časť je vložená do vnútorného ucha, kde nahrádza funkciu kochley.
V polovici 20. storočia americkí a austrálski fyziológovia a otorinolaryngológovia začali s pokusmi na experimentálnych zvieratách – dráždili vlákna ich sluchového nervu a zistili, že vyvolali takmer rovnakú reakciu, aká je vyvolávaná u zdravých zvierat. Tak vedeckí pracovníci pod vedením Williama H. Housea v Los Angeles a profesora Graemea Clarka z Mellbourne začali stimulovať slochový nerv prostredníctvom elektródy, ktorú zaviedli na povrch vnútorného ucha cez bubienok, neskôr implantovali jednoduchý aparát priamo do spánkovej kosti a vnútorného ucha. Prebiehali zároveň ďalšie pokusy na experimentálnych zvieratách a po povzbudivých výsledkoch vzniklo viacero pracovísk, ktoré sa začali venovať vývoju moderného ušného implantátu a súbežne sa venovali aj hľadaniu optimálnej chirurgickej techniky.
Na Slovensku sa program kochleárnej implantácie s cieľom zaviesť metódu kochleárnej implantácie začal rozvíjať v roku 1986 na I. Otolaryngologickej klinike LFUK, FnsP a SZU a Foniatrickom oddelení FN. Na kochleárnej implantácii sa podieľa multidisciplinárny kolektív odborníkov: otolaryngológ-chirurg, audiológ, foniater, klinický logopéd, klinický psychológ, klinický technický pracovník. Prvý nepočujúci pacient bol na Slovensku operovaný v roku 1994.
Všetky modely kochleárneho implantátu pozostávajú z vnútornej a vonkajšej časti.
3.2.1 Vnútorná časť je vložená počas operácie do spánkovej kosti. Skladá sa z púzdra obsahujúceho elektroniku (prijímač, stimulátor), ktoré je uložené pod kožou za uchom a jemného zväzku elektród, ktorý sa vsúva do kochley vo vnútornom uchu.
3.2.2 Vonkajšia časť* pozostáva z rečového procesora, vysielacej cievky a mikrofónu. Mikrofón je umiestnený za uchom, jeho úlohou je zachytávať zvuky. Rečový procesor sa nosí za uchom. Obsahuje kontrolnú jednotku, jednotku batériových zdrojov a cievku s káblikom. Kontrolná jednotka obsahuje miniaturizovaný počítač s vysoko výkonným mikročipom. Je tu uložený program rečového procesora, nazývaný aj mapa, obsahujúci nastavenia výšky, hlasitosti, synchronizácie. Programy sú prispôsobované potrebám každej osoby, nastavuje ich odborník niekoľko týždňov po operácii. Úlohou vysielacej cievky je prenášať informácie o zvukoch z rečového procesora do vnútorného prijímača. Je pripevnená k povrchu hlavy nad implantovaným prijímačom pomocou magnetu.
Kochleárnej implantácií predchádzajú rôzne vyšetrenia. Pri prvom vyšetrení sa hodnotí príčina poruchy sluchu, dĺžka trvania hluchoty, stupeň poruchy sluchu, miesto poškodenia sluchového orgánu, vývoj reči a spôsob komunikácie. U malých detí sa sleduje vývoj sluchu a reči a s odstupom času je potrebné niektoré vyšetrenia opakovať pre získanie presnejších poznatkov o ich ďalšom vývoji sluchu a reči. Pri ďalšej hospitalizácií na Foniatrickom oddelení sa dopĺňa psychologické vyšetrenie, vyšetrenie vnútorného ucha, CT vyšetrenie. U starších detí a dospelých sa zisťuje aj funkcia sluchového nervu. Výber je veľmi prísny, konečné rozhodnutie schvaľuje Indikačná komisia pozostávajúca z odborníkov implantačného centra.
Operácia prebieha v celkovej anestézii, počas ktorej sa do spánkovej kosti implantuje vnútorná časť implantátu – prijímač a zavedú sa elektródy to kochley (slimáka). Operácia trvá 1-2 hodiny, vykonáva ju ušný chirurg. Ak priebeh po operácii je bez komplikácií, pooperačná starostlivosť nepresahuje dobu 1 týždeň.
Pri kochleárnej implantácií jestvujú rovnaké riziká ako pri každej inej operácií prebiehajúcej v celkovej narkóze. Okrem toho jestvuje možnosť poškodenia tvárového nervu, zmena citlivosti v okolí ušnice, porucha chuti alebo rovnováhy a zhoršenie ušného šelestu.Dlhodobé nežiadúce účinky elektrickej stimulácie na vnútorné ucho nie sú známe. Existuje tiež možnosť, že KI nebude mať pre niektorého jedinca žiadny prínos.
Po zapojení KI sa pomocou počítača nastavuje vonkajšia časť KI – rečový procesor. V prvých rokoch po implantácií je nutné toto nastavovanie niekoľkokrát za rok zopakovať. Po operácií je nutná rehabilitácia, ktorá je náročná na čas. Cieľom rehabilitácie je naučiť implantovanú osobu uvedomovať si každodenné zvuky, priraďovať k nim správny význam, vytvoriť funkčnú sluchovú pamäť, porozumieť reči. V terapii sú používané rôzne auditívno-verbálne programy.
Každý implantovaný pacient je sledovaný v SCKI* z hľadiska technickej kontroly KI, efektu kochleárnej implantácie pre rozvoj sluchového vnímania, komunikačných, kognitívnych schopností a z hľadiska integrácie a zaradenia sa do normálneho života.
Cieľovou skupinou realizácie prieskumu boli postlingválne nepočujúce osoby a zároveň užívatelia kochleárneho implantátu. Ide teda o ľudí, ktorí vedia, aké je počuť akusticky a cez kochleárny implantát, čo znamená prísť o sluch a porovnať hlavné rozdiely nielen medzi počutím cez zdravé ucho a cez kochleárny implantát, ale aj rozdiely, ktoré to spôsobí v živote a na vlastnej koži pocítili dôsledky sluchového postihnutia. Iné kritériá sme nebrali do úvahy. Naším cieľom bolo urobiť kazuistiku.
Získavanie dát sme realizovali prostredníctvom metódy dotazníka, ktorý obsahoval 19 otvorených otázok (viď. príloha), ktoré ale mali svoju štruktúru – respondenti mali možnosť voľnej odpovede, ktorou sme ale vždy niečo sledovali (napr. dopady kochleárnej implantácie na vzťahy v rodine, medzi priateľmi, atď.). Otázky sme spracovali písomne. Pri tvorbe dotazníka sme sa snažili pripraviť otázky konkrétne a zrozumiteľne, opierali sme sa pritom o hlavný cieľ, a teda zistiť hlavné dopady ohluchnutia a následnej kochleárnej implantácie na život. Dotazník sme podali prostredníctvom sociálnej siete Facebook. Ľudí sme oslovili prostredníctvom skupiny "Kochleární implantát" na tejto sieti. Odpovedali tri osoby, 1 muž a 1 ženy vo veku 26 až 38 rokov.
Otázka č. 1: Kedy ste prišli o sluch, kedy ste podstúpili operáciu a prvé nastavenie?
Robo: Definitívne som o sluch prišiel vo februári 2014, operáciu som podstúpil v novembri 2013, prvé nastavenie v decembri 2013.
Edita: Postupná strata od 13 rokov, operácia prebehla v decembri 2014, prvé nastavenie v januári 2015.
Petra: Sluch som začala strácať v auguste 2013, definitívna strata v decembri 2013. Operácia prebehla v júli 2014, prvé nastavenie v septembri 2014.
Otázka č. 2: Aký bol váš zdravotný stav (so sluchom) pred stratou sluchu a následnou operáciou? (Počuli ste dobre alebo sa vyskytli
Robo: Môj sluch bol až do toho druhého závratu výborný, až nadpriemerný , dokázal som zachytiť aj tie najjemnejšie zvuky.
Petra: Zhruba 7 mesiacov pred operáciou som nepočula nič, predtým som počula celkom normálne ako každý človek.
Otázka č. 3: Čo bolo príčinou straty sluchu?
Robo: Prečo som o sluch prišiel, sa z medicínskeho hľadiska nepodarilo zistiť, nepoznám príčinu.
Edita: Neznáma príčina, z osobných domnienok po preočkovaní na tetanus okolo 12 roku života.
Otázka č. 4: Ako ste počuli? Ako počujete teraz? Ako hodnotíte zmeny v počutí?
Robo: Teraz počujem len cez KI, ale to sa nedá porovnávať s prirodzeným sluchom. Zmeny v počutí sú veľmi veľké. Zvuky, ktoré vnímam cez implantát sú diametrálne odlišné ako tie vnímané prirodzeným sluchom. Ťažšie sa rozlišujú a najmä ich
identifikácia je oveľa zložitejšia. Kochleárna komunikácia má výraznejšie obmedzenia, najvýraznejším faktorom je hlučnosť prostredia, ak je veľmi rušivá nedokážem rozoznať slová. Taktiež komunikácia s cudzími ľuďmi je ťažšia. Ak nie som zvyknutý
na ich hlas, nerozumiem všetko. Náhodný rozhovor na rušnejšom mieste príliš neobľubujem. Pri dlhšom rozhovore sa cítim unavený, lebo musím mať neustále vysokú pozornosť, čo je vyčerpávajúce. Tak isto rozhovor s viacerými ľuďmi je problematickejší, najmä ak hovoria jeden cez druhého. Oslavy , stretnutia , skupinové posedenia, viacpočetné návštevy a pod. sú vyčerpávajúce, častokrát nerozumiem o čom sa hovorí, čo zase limituje možnosť sa zapojiť.
Edita: V porovnaní so slúchadlami je to určite veľký rozdiel, viac zvukov. Zatiaľ som však na začiatku a nedokážem rozoznať všetky.
Petra: Pred ohluchnutím som počula celkom normálne. Teraz počujem znova, lae je to celkom rozdielne, zvuky sú pre mňa nové, musím si ich osvojovať znova.
Otázka č. 5: Čo ste robili pred ohluchnutím, v čase, kým sa čakalo na operáciu a čo robíte teraz? (Študovali ste, pracovali? Pokračovali ste v tom aj potom? Alebo sa teraz venujete niečomu inému?)
Robo: Predtým som bol učiteľ na základnej škole s aprobáciou SJL-DEJ, čo už teraz nie je možné. Nepokračujem vo svojej pôvodnej profesii a už ani nikdy nebudem, Študujem 3.stupeň vš. štúdia. Existuje už len uplatnenie vo vedeckej činnosti.
Edita: Behom straty sluchu som s pomocou asistencie vyštudovala VŠ, teraz hľadám prácu.
Petra: Už pred ohluchnutím som kvôli zdravotnému stavu bola na invalidnom dôchodku.
Otázka č. 6: Ako to vzala vaša rodina? Ako ste spolu komunikovali, ako ste rúcali komunikačnú bariéru?
Robo: Rodina sa s tým nevyrovnala a zrejme ani ja nie. Komunikovať sme problém nemali, vždy som ich viac menej počul a takmer normálne s nimi hovoril.
Edita: Rodina si to vyčítala, vraj sa tomu mohlo nejako zabrániť. S rodinou som nemala problém komunikovať, dobre som odzerala a časť počula. Som na nich zvyknutá.
Petra: Rodinu to šokovalo rovnako ako mňa. Jediná možná komunikácia bola cez papier a pero, čo bolo veľmi náročné. Preto sme sa s rodinou podľa môjho pocitu trochu oddialili.
Otázka č. 7: Zaoberali ste sa vy alebo niekto z rodiny touto témou (sluchové postihnutie, spôsoby komunikácie..) alebo ste boli v
Robo: Nakoľko som prvý a dúfam, že aj posledný čo nepočuje v našej rodine a širokom okruhu príbuzných, tak sme sa touto témou nezaoberali. Otec mal jedného hluchonemého zamestnanca, takže pozná pár posunkov a vie , že s nepočujúcimi musí hovoriť v priamom zrakovom kontakte, pomaly a zreteľne aby stačili odčítavať.
Edita: Nie, nebola. Prvú sluchovo postihnutú osobu som stretla až na VŠ. Rodičia sa tiež s touto témou nestretli a nezaoberali sa ňou.
Petra: Nie, nemali sme s takým postihnutím skúsenosti, preto som všetky informácie hľadala na internete.
Otázka č. 8: Ako to ovplyvnilo vaše vzťahy?
Edita: Povedala by som, že nás to zomklo, viac sa bavíme o tom, ako sa cítime a tak.
Petra: Vzťahy to ovplyvnilo veľmi. Prišla som o mnohých priateľov a rodina sa mi tiež vzdialila.
Otázka č. 9: Ako na to reagovali vaši priatelia? Aký bol ich prístup? Zmenil sa ich prístup k vám po strate sluchu?
Robo: Ako hluchota a KI ovplyvňuje vzťahy to neviem posúdiť , keďže to mám asi rok, ale osobne som sa nestretol s negatívnym postojom, maximálne tak s ľútosťou. Vzťahy s ľuďmi, ktorí sú v živote pre mňa podstatní, sa nezmenili. Zmenila sa akurát možnosť nadväzovať nové sociálne kontakty, vo väčšej miere poklesla.
Edita: Väčšina priateľov bola pri mne, ako som prichádzala o sluch, tí to akceptovali, snažili sa byť trpezliví.
Petra: Mojim priateľom bolo zrejme zaťažko so mnou komunikovať len písomne, preto som o mnohých prišla. Zostala mi jedna stará priateľka, ktorá môj hednikep vzala perfektne a získala som jednu novú, ktorá ma veľmi prekvapila.
Otázka č. 10.1: Ak študujete: Aký je prístup učiteľov? Prejavovali záujem o rúcanie komunikačnej bariéry, snažili sa vám nejako pomôcť alebo neprejavovali záujem?
Robo: Pri súčasnom doktorandskom štúdiu nepociťujem takmer žiadny rozdiel v prístupe oproti predchádzajúcemu vysokoškolskému štúdiu. Podstatné náležitosti sa vždy realizujú prednostne v písomnej podobe /skúšky, informácie, študijné oddelenie/, takže v tomto problém nepociťujem.
Edita: Ako ktorý. Niektorí mali skutočný záujem pomôcť komunikovať, iní neakceptovali napr. individuálnu výuku a požadovali písanie testov napriek tomu, že som ešte nemala tému prebranú s tým, že to je môj problém.
Otázka č. 10.2: Ak pracujete: Ako pracujete? Bolo pre vás problémové zamestnať sa vzhľadom na zdravotné postihnutie? Telefonujete v práci?
Robo: Pracovný trh je v súčasnosti problematický pre všetkých, tým viac pre nepočujúcich alebo ľudí s KI. Sú profesie, ktoré sa nedajú vykonávať s poruchami sluchu, treba to akceptovať. Pre mňa osobne je problémom najmä to, že učiteľstvo je veľmi špecifická záležitosť, a potom je iná práca , najmä v administratíve nie veľmi príťažlivá.
Edita: Je veľmi ťažké nájsť prácu ako sluchovo postihnutá, veľa ľudí si myslí, že sluchové postihnutie degraduje človeka na úroveň mentálne zaostalého. Z vlastnej skúsenosti - pokiaľ sa človek nedá a trvá na osobnom stretnutí, dajú sa tieto
Petra: Bohužiaľ nepracujem, ani pred stratou sluchu som nepracovala, ani si to nedokážem predstaviť, že by som po ohluchnutí nechodila do práce. Aspoň nejaký čas určite nie. Musela by som sa s tým najprv popasovať a skúsiť vyrovnať.
Otázka č. 11: Venujete sa športom? Venovali ste sa im aj predtým a venujete sa im aj naďalej alebo ste museli vykonávanie niektorých športov vynechať?
Robo: Športu sa venujem rekreačne stále, jediné čoho som sa musel zriecť bolo bicyklovanie, pre problém s rovnováhou. Pri lyžovaní som sa musel obmedziť. Už pre mňa nie je úplne bezpečné lyžovanie vo voľných terénoch s hlbokým snehom nakoľko
nepočujem praskať snehové dosky a pri prípadných skokoch strácam rovnováhu. Lyžujem už len na vyznačených zjazdovkách. Korčuľujem stále, no a pri plávaní sa s nikým neporozprávam. Pri ostatných činnostiach si akurát dávam väčší pozor .
Otázka č. 12: Nechávate sa pri výbere v rôznych oblastiach obmedzovať sluchovým postihnutím? Obmedzuje vás to nejako pri rozhodovaní?
Robo: Neviem aké oblasti máš na mysli, ale snažím sa nenechať sa obmedzovať nikým a ničím.
Edita: Bohužiaľ sa nemôžem hlásiť napríklad na pracovnú pozíciu , kde je nutnosť telefonovať alebo byť na 100% v strehu. Aj sluchovo postihnutý človek by mal mať súdnosť a vedieť, na čo má a na čo nie. Inak sa snažím prelomiť predsudky a
Petra: Keď som bola hluchá, veľmi ma to obmedzovalo, potrebovala som so sebou neustále sprievod. Teraz, keď už mám KI (aj keď len krátko a všetko sa ešte len učím, hlavne rozumieť hovorenej reči) je komunikácia výrazne lepšia a som schopná byť už
Otázka č. 13: Aký je váš vzťah k hudbe?
Robo: Počúval som hudbu len pri relaxovaní, žiadne počúvanie pri iných činnostiach ako dnes. Tak 10 krát do roka v obývačke, cca pol hodinu. Rád som počúval bratovu hru na klavír. Dnes je to pasé.
Edita: Kladný, ale so zhoršujúcim sa sluchom bola kvalita posluchu stále horšia a horšia.
Otázka č. 14: Používate KI stále/celý deň?
Robo: Používam ho počas celého dňa, od prebudenia, až kým sa nejdem večer kúpať. Niekedy, keď som sám, si ho zvyknem dať na hodinku dolu.
Edita: Snažím sa, chcem si naň zvyknúť. Podľa softvéru u inžiniera ho nosím cca 15 hodín denne.
Otázka č. 15: Sú situácie, kedy je pre vás nepríjemné mať KI?
Robo: Ani nie, mal som ho už pri všetkých činnostiach. Som si stále vedomý, že mám KI za uchom, ešte sa mi nestalo, že by som si to neuvedomil.
Edita: KI mám zatiaľ krátko, takže mnohé hlučné situácie sú pre mňa nepríjemné. Okrem nich nemám rada vysoké tóny, ale tie som nemala rada už predtým.
Petra: Ešte sa mi nestalo, že by som ho kvôli nejakej situácií musela vypnúť.
Otázka č. 16: Ako ste si na KI zvykali?
Robo: To sa zrejme úplne nedá, nezvykol som si ani po 11 mesiacoch každodenného nosenia.
Edita: Stále si naň zvykám, vadí mi, že mi dosť často padá alebo sa mi zamotáva do vlasov, to sú ale drobnosti. Za ušami mi už nevadí, len je nepríjemné ležať, občas mám pocit otlačenej kože po zložení cievky.
Petra: Zvykla som si na KI veľmi rýchlo. Bola som si a stále som si vedomá, že ho mám, je to pocit na nezaplatenie. Pred sprchou ho vždy odkladám.
Otázka č. 17: Nosíte KI aj cez noc alebo nie?
Edita: Občas sa stane, že zaspím s KI, ale potom sa prebudím a dám ho dole. Je to nepríjemné, cievka tlačí.
Otázka č. 18: V čom vám strata sluchu spôsobila najväčšie ťažkosti?
Robo: Najväčšie v práci učiteľa, ktorá je nenávratne stratená. Chýba mi to a chýbať mi to bude.
Edita: Určite komunikácia, odcudzenie v spoločnosti aj v rodine, strata koníčkov a snov. Psychicky to bolo veľmi náročné, skončila som v starostlivosti psychológa.
Petra: Najväčšou ťažkosťou pri strate sluchu bola komunikácia, a to kdekoľvek - doma, v spoločnosti, v obchode, u lekára, na úradoch...
Otázka č. 19: Zmenili sa vaše priority, sny?
Edita: Určite. Neberiem všetko ako samozrejmosť, snažím sa robiť "osvetu", aby ľudia vedeli, ako komunikovať so SP, viac si všímam handicapovaných ľudí a snažím sa im pomôcť. Vážim si každý zvuk, ktorý môžem vďaka KI počuť, aj keď to nie je také ako "vlastnými" ušami. O sny som, bohužiaľ prišla. Pred stratou sluchu som hrala na flautu, klávesy. Musela som ale prestať. Chcela som sa venovať novinárčine alebo ísť na veterinu, nebola by som však na týchto odboroch schopná vyštudovať (žiadna podpora tlmočenia, prepisov a pod.).
Petra: Zmenili sa, a to zásadne k horšiemu. Jediným snom po ohluchnutí bolo znova počuť, všetko ostatné šlo bokom.
Robo (36): Robo mal výborný sluch, ktorý sa mu po závratoch zhoršil a neskôr oň úplne prišiel, bez odhalenia príčiny. Operáciu podstúpil o 10 mesiacov už po takmer úplnej strate sluchu. Po strate sluchu nemohol ďalej pokračovať vo svojej profesii učiteľa na ZŠ a uplatnenie vidí už len v teoretickej oblasti, strata sluchu ho teda pripravila o možnosť venovať sa tomu, čo má rád. So stratou sluchu sa doteraz nevyrovnal. S komunikáciou v rodine problém nemal, vzťahy sa vôbec nezmenili, ani medzi priateľmi. S danou problematikou predtým neprišiel do styku, len jeho otec. S negatívnym postojom sa nestretol, len s ľútosťou. Pri štúdiu nepociťuje žiadne problémy. Niektoré športové aktivity musel obmedziť kvôli problémom s rovnováhou, pri iných musí byť omnoho pozornejší. KI nosí stále, celý deň, pri takmer všetkých činnostiach, počas spánku ho nenosí. Doteraz si naň veľmi nezvykol. Nenecháva sa obmedzovať stratou sluchu, priority a sny sa mu nezmenili. Najväčšiu ťažkosť z daného postihnutia vidí v nemožnosti pokračovať v povolaní učiteľa.
Edita (26): Sluch strácala postupne od 13 roka. Počúvala s naslúchadlami, nosila ich aj počas spánku. Po úplnejs trate sluchu diagnostikovaná praktická hluchota. Podľa osobnej domnienky bolo príčinou straty sluchu preočkovanie na tetanus okolo 12 roka života. KI nosí krátko, nedokáže rozoznať ešte všetky zvuky, no vníma ich omnoho viac než predtým s naslúchadlami. Ako sluch strácala, študovala za pomoci asistencie. S danou problematikou predtým do styku neprišla. Rodinu to ovplyvnilo pozitívne v tom, že sú sami k sebe otvorenejší, viac sa rozprávajú o svojich pocitoch, no rodičov to ovplyvnilo negatívne v tom, že sa z toho obviňovali. Medzi väčšinou svojich priateľov našla oporu. Pri štúdiu sa našli profesori, ktorí nebrali Editino postihnutie na vedomie, zaobchádzali s ňou ako s počujúcou. Pri hľadaní práce sa stretáva s postojmi degradujúcimi sluchovo postihnutého človeka, teda ju sluchové postihnutie v tomto obmedzuje. So stratou sluchu sa prestala venovať športom. K hudbe má pozitívny vzťah. Mnohé hlučnejšie situácie sú pre ňu nepríjemné, na KI si pomerne dobre zvykla, v noci ho nenosí. Strata sluchu bola pre ňu veľmi náročná, akoby ju o všetko pripravila. Psychicky ju to zlomilo, skončila v starostlivosti psychológa. Jej priority a sny sa zmenili, o niektoré prišla definitívne. Kladne možno hodnotiť jej "nový" postoj k handicapovaným, túžbu pomôcť im.
Petra (38): O sluch prišla behom 5 mesiacov, operovaná bola o 7 mesiacov po strate sluchu zapríčinenou antibiotikami. Predtým počula dobre, teraz si musí na zvuky znova zvykať, zatiaľ je to pre ňu toto počutie veľmi odlišné. S touto tématikou predtým neprišla do styku. Strata sluchu ovplyvnila negatívne hlavne jej vzťahy v rodine a tiež prišla o mnohých priateľov. Momentálne je pre ňu nemožná predstava chodiť do práce. Hudba je pre ňu zatiaľ len nepríjemný zvuk. KI nosí celý deň, zvykla si naň rýchlo, cez noc ho necháva v sušičke. Najväčšou ťažkosťou bola pre ňu komunikácia. Jej priority a sny sa zmenili k horšiemu. Jediným snom bola túžba znova počuť a teraz znova rozumieť hovorenej reči.
Cieľom prieskumu bolo zistiť hlavné dopady sluchového postihnutia a následnej kochleárnej implantácie, urobiť stručnú kazuistiku týchto ľudí. Vzhľadom na rozsiahlosť danej tematiky môžeme povedať, že náš cieľ bol splnený.
Predstavte si, že žijete tak, ako ste chceli, máte všetko, po čom ste túžili. Každý deň chodíte do práce, kde sa stýkate s ľuďmi. Zrazu však prídete o niečo dôležité – o jeden z najdôležitejších zmyslov - sluch. Ako zareagujete? Čo budete robiť? Ľudia dnes nemajú čas na to, aby sa nad takýmito vecami zamysleli a väčšinou sa nad tým zamyslieť ani nechcú. Je potrebné si uvedomiť, že strata sluchu môže postihnúť kohokoľvek a obrátiť život na ruby. Ako uviedli respondenti, strata sluchu je náročná psychicky, niektorí sa s ňou nedokážu vyrovnať. V podstate je potrebné naučiť sa žiť odznova.
Táto práca stredoškolskej odbornej činnosti mala teoreticko-empirický charakter, jej cieľom bolo zistiť a poukázať, aké sú hlavné dopady straty sluchu a kochleárnej implantácie. Výsledky nemožno považovať za plne objektívne vzhľadom na charakter kazuistiky a tiež individuálnosť každého jedného prípadu. Prácu možno použiť ako zdroj informácií pre ľudí, ktorí sa s touto tematikou dostanú do styku alebo len zatúžia po informáciach z tej to oblasti a po názoroch, skúsenostiach od ľudí, ktorí si tým prešli.
Cieľom práce bolo zistiť hlavné dopady sluchového postihnutia a následnej kochleárnej implantácie.
V odpovediach používateľov KI sa objavujú tak pozitívne hodnotenia kochleárnej implantácie, ale aj nenaplnené očakávania. Tieto informácie môžu byť užitočné pre centrá kochleárnej implantácie a môžu poslúžiť najmä v oblasti prípravy pacientov na kochleárnu implantáciu a následnú rehabilitáciu.
http://infosluch.sk/wp/porucha-sluchu/typy-poruch-sluchu/
http://www.solen.sk/pdf/a2121f2e2d3d4cc3741a412fcc4024c8.pdf
* Organická porucha – anatomické poškodenie orgánu; funkčná porucha – orgán zostáva neporušený, je poškodená schopnosť regulácie orgánu, čo spôsobuje nenormálnu činnosť.
* Recruiment fenomén alebo fenomén vyrovnania hlasitosti – prejavuje sa intenzívnejším (strmším) nárastom hlasitosti na chorom uchu ako na zdravom. Znamená to, že vyšetrovaný vníma hlasitosť zvukov na oboch ušiach
| RE: Dopady sluchového postihnutia a následnej kochleár | wilhelm schultze | 22. 05. 2020 - 21:13 |